Dôvod prvý: Nikto nemôže tvrdiť, že vie, ako to dopadne. Smer dal do zákona dvojtýždňové moratórium na výskumy. Obrovské množstvo – desiatky percent – voličov nevie, koho bude voliť. Väčšinu z nich vyprodukovali pravicové strany, ktoré ich nahnevali, sklamali a stratili ich dôveru. Rozhodujú sa medzi alternatívami nevoliť, alebo voliť niektorú novú stranu. To sú naši voliči. Ak by sme odstúpili, aj tak nepôjdu voliť tých, ktorí ich sklamali.
Dôvod druhý: Šanca nie je projekt partičky ľudí z Bratislavy, ktorí si povedali, že skúsia. Je to poctivo budovaná strana, má stovky ľudí v regiónoch, ktorí už mesiace pracujú. Veria v možnosť zmeny, cítia, že ju Slovensko potrebuje a veria Šanci.
Do kampane vložili svoj čas, peniaze, nádej. Nežijeme v úplne demokratickej krajine – po zverejnení kandidátky jeden náš kandidát prišiel o post prednostu mestského úradu, ďalší podnikatelia prišli o zákazníkov, ktorým „miestni mocní“ neodporučili spolupracovať.
Desiatky ľudí lepí plagáty, roznáša letáky, organizuje stretnutia, presviedča voličov. Ľudia vo vedení strany za posledné dva mesiace absolvovali 226 stretnutí a mítingov. A vy si myslíte, že po tom všetkom sa im pozriem do očí a poviem: Zabaľme to?
Dôvod tretí: Nemáme sa v prospech koho vzdať. Pravicové strany nedokázali vytvoriť alteratívu Ficovi. Keby KDH, Most a Sieť na ostatnom stretnutí vytvorili silný blok a povedali – porazíme toho boľševika, určite by sme im našich voličov poslali. Oni namiesto toho prebehli na druhú stranu a núkajú sa Ficovi do koalície. Máme sa vzdať v prospech budúceho koaličného partnera Smeru? Ani náhodou. Ľudia v strane Šanca sú presvedčení, že so zlom sa kompromisy nerobia.
SaS – samostatná kapitola. Richard Sulík si postavil kampaň na tom, že útočí na nové strany a ich voličov. Vyzýva nás k zodpovednosti. Sám nemá istých päť percent, tak prečo nám nejde príkladom a nevzdá sa v prospech nejakej silnejšej pravicovej strany? Presvedčenie, že sa Sulík do parlamentu dostane aj jeho podpora sú bratislavskou záležitosťou. Chodím týždne po Slovensku a rozprávam sa s pravicovými voličmi. Oni Richardovi Sulíkovi neodpustili pád vlády ani raňajky u Kočnera.
Neodstúpime. Je nás veľa a tých starých politikov vymeníme. Poslali nám niekoľko 100-tisíc svojich sklamaných voličov. Ďakujeme.
Ak sa Vám blog páči, hlasujte zaň, prosím, na vybrali.sme.sk. Ďakujem.
