Rómsky problém – niekoľko poznámok z inšpiratívnej cesty po rómskych osadách

Autor: Eva Babitzova | 29.7.2015 o 17:58 | Karma článku: 8,81 | Prečítané:  3286x

Neexistuje jednoduché riešenie rómskeho problému. Existuje množstvo postupných krokov, vedúcich k zlepšeniu situácie.

Bieda, strašná bieda. Temno a beznádej. To je prvý pocit, keď človek chodí blatom po rómskej osade, takej z tých horších – ako je Svinia. Blato, muchy, chatrčky. Kopa detí, bosých, špinavých, ale zvedavých. Smejú sa, ale iba ony. Starci nie sú, v týchto podmienkach sa nedožijú, aj trochu starších ľudí je minimum. Mladí sú nositelia beznádeje. Sú negramotní, nevedia nijako zmeniť svoje životy, rezignujú. Nepracovali už ani ich rodičia.

Rómska časť obce Soľ – začína v centre, pokračuje na kopček s pekným výhľadom. Komunita 1200 ľudí. Jedna problémová bytovka so šiestimi bytmi a asi 80 obyvateľmi. Bez vody, elektrina natiahnutá odkiaľsi, špina, šváby. Zvyšok sú domy – niektoré biedne, niektoré parádne. Vidíme aj veľké vily s upravenými záhradami. Mnohí pracujú. Nebyť bytovky, nemáme pred sebou rómsky problém, ale rómsku dedinu.

Svinia a Soľ. Zúfalstvo a nádej. Kľúčom je práca. A k tej je kľúčom vzdelanie. Rómovia, s ktorými hovorím, tvrdia, že koncepcie sú vymyslené, ale treba už konečne začať niečo robiť. Neexistuje jedno riešenie a výsledok. Existuje len množstvo práce a postupný progres.

Situáciu komplikuje niekoľko základných problémov:

Zle nastavený sociálny systém. Ako najväčší problém sa z dnešného pohľadu ukazuje doba, keď „si nás Mečiar kúpil,“ ako hovoria samotní Rómovia. Všetky dávky s príspevkami na deti zabezpečili mnohodetnej rómskej rodine príjem 28-tisíc korún v čase, keď príjem pracujúcej rodiny bol okolo 10 – 12-tisíc. Rómovia prestali pracovať a dnes už tu máme generáciu, ktorá nevidela svojich rodičov chodiť do práce. Už to tak nie je, brutálne vysoké dávky sú fáma. Lenže mzda, ktorú si oni môžu zarobiť, je takmer vždy ešte o niečo nižšia. A to je problém.

Exekúcie. Väčšina Rómov má nesplatené pôžičky zo všelijakých prapodivných pôžičkární a na krku exekúciu. Na dávky im exekútor siahnuť nemôže, ale na plat áno. Väčšina Rómov nemôže ísť pracovať, lebo z fleku majú na krku exekútora.

Vzdelanie. Deti z osád prichádzajú do školy zablatené, špinavé, so všami a nerozumejú po slovensky. Možno sa v osadách narodilo niekoľko neuveriteľne talentovaných detí, nových Einsteinov, Salmanov Rushdie, ale nikdy sa to nedozvieme.

Úžera. Situáciu chudobných Rómov exponenciálne zhoršujú úžerníci. Bohatnú, vozia sa na mercedesoch a celé komunity dostávajú do závislosti a úplnej biedy. Kolotoč známy z afrických slumov, odkiaľ niet úniku. Rómovia o tom nechcú hovoriť, boja sa. Neveria, že by to policajti vyšetrili a účinne ich ochránili pred pomstou.

Nevysporiadané pozemky. Rómovia žijú v chatrčiach a sústavnej neistote. Splnomocnenec sa nedávno v televízii vyjadril, že jasné, on súhlasí s tým, že všetky čierne stavby treba zbúrať. V osadách zavládol strach. Na druhej strane dobrá prax ukazuje, že v dedinách, ktoré dokázali postupne Rómov integrovať, bolo kľúčovým vyriešenie pozemkov. Ak majú pozemok, snažia sa. Stavajú a ak k tomu zoženú prácu alebo sa podarí Anglicko, vidíme vyrastať krásne murované domy. Sú farebné, majú pri bráne levy a ich majitelia sú pyšní.

Existuje niekoľko situácií a projektov, ktoré ukazujú cestu von. Pri riešení osady, ale aj podpory ďalších projektov či komunitných centier, je kľúčovou postavou starosta. Príklady úspešnej integrácie Rómov a likvidácie osád to jasne ukazujú. Osvietený, schopný a tvrdohlavý starosta ako prvé vyriešil pozemky a prácu, vytrval a dokázal veci zmeniť. Práve pre nutnú mieru osobného odhodlania, rešpektu a schopností si nie som istá, či sú prví vlastní starostovia pre rómsku komunitu dôvodom na oslavu.

Táto cesta a text vznikli vďaka pomoci Platformy pre zdravé komunity, ktorá realizuje mimoriadne zaujímavý a úspešný projekt v oblasti zdravia. V komunitách pôsobí už do 200 asistentov zdravia, ktorými sú vybraní Rómovia priamo z komunít – vyškolení a zamestnaní. Pôsobia v osadách a vďaka nim sa tam zásadne mení situácia. Koordinátorka týchto asistentov mi s obrovskou hrdosťou rozprávala príbeh, ako lekárka z ich regiónu na konferencii spochybňovala celý projekt a tvrdila, ze jej rómski asistenti nemajú ako pomôcť. O rok neskôr si zavolala na stretnutie koordinátorku, aby sa v jej prítomnosti ospravedlnila dvom asistentkám zdravia – v ich osadách ešte nikdy nedosiahla takú vysokú mieru zaočkovanosti detí, ako keď jej s tým pomohli.

Projekt asistentov zdravia nemení len situáciu v osade, ale asistentiek a asistentov samotných. Sprevádzali nás po osadách a z povrchného vonkajšieho pohľadu boli jasnou súčasťou našej skupiny návštevníkov a málokto by hádal, že sú súčasťou osady. Nešlo len o to, že boli lepšie oblečené a upravené. Bolo to vo všetkom – v tom, ako hrdo stáli, ako sebavedomo komunikovali, ako si vážili samé seba. Bolo by skvelé, aby sa rozvíjali takéto projekty nielen v pomáhajúcich profesiách, ale postupne aj v ekonomickom živote mikrokomunity. Kaderníčka, krajčírka, stolár sa určite zídu. Jedna z asistentiek mi hrdo ukazovala, ako býva – jeden minidomček v osade mal plávajúcu podlahu.

V Kamennej Porube nás sprevádzali dvaja miestni Rómovia, pracujúci pre obec ako strážna služba v osade. Nesmierne pyšne nám rozprávali, ako to všetko strážia, ako tam majú poriadok a nemajú bitky a majú všetko pod kontrolou. Ten výraz sa im veľmi páčil – v rozhovore sa k nemu neustále vracali – pod kontrolou. Majorita za roky zhoršujúcej sa situácie stratila dôveru v možnosť, že Rómovia by sa mohli správať aj zodpovedne, postrážiť sa navzájom. Majorita považuje za isté, že keď Rómovia dostanú priestor – bývanie, komunitné centrum – tak ho zdevastujú. Nie je to tak. Treba očakávať a vyžadovať zodpovednosť. Ukazuje sa, že v dobre nastavenej situácii to dokážu.

Neexistuje jednoduché riešenie rómskeho problému. Existuje množstvo postupných krokov, vedúcich k zlepšeniu situácie. Faktom je, že situácia v osadách vyžaduje vonkajšiu pomoc. Pomáhať sa nedá bez spolupráce z druhej strany a Rómovia musia pochopiť, že situáciu musia chcieť zmeniť predovšetkým oni sami – organizácie a štát im v tom môžu iba pomôcť. Kľúčová je práca. Práca je jediná cesta, ako sa môžu Rómovia dostať z blata osád.

Rómsky problém nemá jednoduché ani rýchle riešenie. Ale už je najvyšší čas začať ho riešiť, pretože to, čo sa odohráva v osadách po Slovensku, je humanitárna katastrofa.

Ak sa vám článok páčil podporte ho na vybrali.sme.sk.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Prečo politici kričia: Ste nepriateľ národa

Reuters, Guardian, Politico a Economist nechceli poškodiť Slovensko.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.


Už ste čítali?